o rezidencii
Modul DBSP 01, (Dúbravica Beekepers Space Program) začal vznikať v ateliéroch Periférnych centier v roku 2014, pod ideovým vedením výtvarníka Ota Hudeca, v rámci nášho dramaturgického zadania s názvom Plody Umenia/Fruit of Art, zameraného na vznik umeleckých diel funkčne či priestorovo spätých s agrárnou prácou. Autor následne vytvoril viacero diel nadväzujúc na objekt včelína, resp vytvoril celú sériu objektov nazvanú Mirorr Land.
Modul, alebo kapsula včelína odvtedy čakal z viacerých dôvodov nie celkom dokončený (na ostrú prevádzku nepripravený) na svoj ďalší vývoj v našom “depozite”, v areáli periférneho kultúrneho centra Škôlka.
Z depozitu vs. do depozitu
Vytiahnuť v roku 2023 modul DBSP 01 z „depozitu”, sme sa rozhodli v súvislosti s deinštaláciou nášho ikonického diela Skratka od autora Mateja Rosmányho, ktoré je známe predovšetkým ako „rebrík do neba”, alebo #rebrikdoneba. „Rebrík” sa stal ikonou, priam symbolom lokality, návštevnosťou a popularitou siahajúcou ku hviezdam. Stal sa tak obľúbeným a slávnym, že sa vlastne všeobecne očakávalo, že ho opravíme a naďalej tak bude veľmi kultivovane a významne/výrazne na horizonte spoluutvárať charakter lokality. Napokon sme sa po dobrom zvážení rozhodli túto príležitosť nevyužiť, „rebrík do neba” nasmerovať do „depozitu” a poskytnúť voľné miesto v krajinnej galérii reštaurovanému/reštartovanému nosnému objektu Dúbravického včelárskeho vesmírneho programu. S vedúcim programu, výtvarníkom Otom Hudecom, sme počas jeho opakovaných pracovných pobytov v dúbravickom periférnom kultúrnom centre modul redizajnovali a vylepšili tak, aby mohol v dobrej kondícii pristáť na mieste po Skratke (rebríku do neba). Sem hore na vrch Ľahký kameň sme ho umiestnili takpovediac na testovaciu plochu (tzv. rampu), so zámerom postupného dobudovania a nasadenia palubných včelích rodín. Na to však v nasledujúcom období potrebujeme nájsť testovacieho „beekonauta” (včelára).
Autor textu: Andrej Poliak
Kurátorský text
Na kopci nad obcou Dúbravica na strednom Slovensku sa objavil predmet pripomínajúci vesmírnu kapsulu. Vnútri sa našli dva úle so včelstvami.
Vesmírnu kapsulu našiel miestny hasič Ján Zepka, ktorý vyhlásil, že objekt postavil jeho kamarát, miestny včelár, ktorý sa toto leto stratil. Dedinčania boli prekvapení, keď našli včely v kapsule úplne nedotknuté nedávnym vírusom, ktorý sa rozšíril po celej krajine a zanechal všetky kolónie vážne zdecimované. Vzorky včiel z týchto dvoch kolónií sa v súčasnosti skúmajú v laboratóriu, pretože niektorí veria, že si proti vírusu vyvinuli špeciálnu protilátku.
A vraj bol v okolí videný aj muž v skafandri s prenosným úľom na chrbte.
Pán Zepka hovoril o včelárovej teórii „Zrkadlovej zeme“ (Mirorr Land). Je to nekonvenčné presvedčenie, že planéta podobná Zemi zdieľa rovnakú obežnú dráhu s našou planétou, ale jej výhľad je vždy zakrytý Slnkom. Niektorí dedinčania špekulovali, že nezvestný včelár skutočne cestoval do vesmíru, aby dokázal svoju teóriu alebo aby zachránil svoje včely pred vírusom. Či je objav kapsuly výsledkom žartu, šialenstva osamelého muža alebo len ťažko uveriteľného cestovania vesmírom, zatiaľ nie je jasné.
Viacerí obyvatelia uviedli, že v noci počuli hlasný hluk a videli záblesky svetla.
Vo vnútri kapsuly sa našlo tiež niekoľko kníh, nádob na jedlo a osobné veci. Pán Zepka hovoril aj o denníku včelára, ktorý názorne zobrazuje cestovanie vesmírom aj staršie spomienky. Tento denník spolu s niekoľkými ďalšími osobnými vecami nezvestného včelára vraj uchováva krajské policajné oddelenie za účelom ďalšieho vyšetrovania.
Mirror Land
Táto správa nie je škutočná, je to úryvok z knihy Mirorr Land (2016, APART LABEL, tranzit.sk), ktorá je súčasťou širšej série prác výtvarníka Ota Hudeca, dokumentujúc príbeh včelára. Možno je to óda na eskapizmus, ale na eskapizmus s vážnym cieľom. Alebo óda na prácu včelárov, tých, ktorých spája puto so svojimi včelami – hoci im včelári „kradnú“ med, zároveň ich chránia a starajú sa o rodiny. Aby sme pochopili včely, ich správanie, musíme byť pokojní, trpezliví a otvorení. Včelárstvo je tu už stáročia, no charakter práce sa až tak veľmi nezmenil – s použitím jednoduchých, prírodných nástrojov a materiálov. Objekt DBSP 01 je poctou tomuto remeslu a spolužitiu medzi človekom a včelami.
Včely, jeden z kľúčových prvkov nášho ekosystému, sú dnes aj jedným z najzraniteľnejších. Zmeny v poľnohospodárstve, globálne otepľovanie a šírenie chorôb ohrozujú ich existenciu. A pritom patria medzi najlepších opeľovačov, aké príroda má. Nie je teda náhodou, že zo všetkého, čo mohol z planéty Zem zachrániť, si muž, ktorý cestuje s včelami, vyberie práve tieto malé stvorenia.
Príbeh knihy je situovaný do viacerých časových zón, prítomných a budúcich, plynúci v dejových líniách balansujúcich medzi skutočnosťou a fikciou. Odohráva sa v akomsi bezčasí kozmického cestovania. Dá sa čítať ako vnútorný dialóg medzi dvomi postavami, žurnalistom a kozmonautom. Má dve nezávislé, prelínajúce sa osi – literárny príbeh a výtvarné práce, skĺbené v jednom celku. Scény odkazujúce na archaické a rurálne ukotvené hodnoty včelárstva sa prelínajú s moderným mýtom kozmického úniku. Namiesto optimistických predstáv kozmických objavov rezonujú v texte obavy o osud včiel, s ktorými je neviditeľným spôsobom prepojené všetko, čo prežívame. Celý náš každodenný život. Pozornosť sa však obracia niekam inam: príbeh varuje nielen pred ekologickou katastrofou a stratou prírodnej rovnováhy. Pozýva nás do sveta, kde čas plynie inak. Akonáhle si kozmonaut sníma helmu, začuje celé spektrum zvukov prírody a naplno sa do nich ponorí…
Autor kurátorského textu: Daniel Grúň
Galéria
Autor fotografii: Andrej Poliak
Podpora
Umeleckú rezidenciu z verejných zdrojov ako hlavný partner podporil Fond na podporu umenia, ako súčasť programu Laboratória súčasnej kultúry na vidieku 2023.