Rozhovor s výtvarníkom viedla Juliana Mrvová.
Koncom novembra sa pri vesmírnom module na kopci Ľahký kameň uskutočnila performancia. Autor objektu, ako aj knihy Mirror Land, rozprávajúcej utopický príbeh včelára, Oto Hudec, vystúpil z modulu DBSP 01 a slávnostne osadil zástavu. Boli sme pri tom a dovolili sme si položiť Otovi niekoľko otázok.
JM: Ahoj Oto. Vitaj znovu na Zemi. Chcela by som sa ťa opýtať pár vecí. Napríklad, kedy presne si začal s budovaním vesmírnej lode DBSP 01?
Projekt Mirror Land, alebo DBSP 01 vznikol okolo roku 2014, keď ma Andrej Poliak a Igor Babiak (t.č. Periférne centrá) pozvali na umeleckú rezidenciu v rámci formátu Fruit of Art/Plody umenia (prepája agrárnu prácu, s prácou umelcov, dizajnérov, architektov). DBSP znamená Dúbravica Beekeeper’s Space Program, teda Dúbravický včelársky vesmírny program. Je to ako také malé včelárske dúbravické APOLLO (NASA). Bol som teda pozvaný, aby som skúsil vytvoriť dielo/ sochu/ objekt, ktoré bude mať zároveň agrikultúrnu funkciu, úžitok. Tou funkciou mal byť včelín, ale postupne sa zo včelína vykľula vesmírna loď, od ktorej sa odvinul celý príbeh, akási novela, ktorú som neskôr spísal a vydal spolu s Apart a Tranzit.sk.
JM: Pôvodný nápad s umiestnením objektu a úľov v krajine sa v roku 2014 pozastavil a dielo zostalo dominantou dediny. Ty si sa presunul so včelami do Galérie Gandy (2016). Čo podnietilo dnešné inštalovanie „ufa“, ako ho ľudia volali, do krajiny, na Ľahký kameň, kde sa nedávno deinštalovalo dielo Mateja Rosmányho Skratka (ľudovo „rebrík do neba“)?
Keďže finálne sme v 2014-tom do objektu neumiestnili včely, hľadali sme mu novú funkciu. Tou sa na čas stal priestor pre hry, oddych, alebo domáce stretnutia. Dlhší čas bol objekt v centre dediny a potom sa presunul do Škôlky[i]. No pôvodná myšlienka bola, že objekt bude umiestnený v krajine – súvisí to aj s príbehom včelára a dotvára to trochu mystickú atmosféru okolo fiktívneho (alebo?) príbehu. Takže dnes sa objekt navrátil tam, kde akosi mal aj pôvodne patriť.
JM: „Otvorenie a sprístupnenie“ objektu DBSP 01 na kopci nad dedinou pri križovatke poľných ciest medzi Dúbravicou, Oravcami a Ponickou Hutou sa udialo za prítomnosti divákov a sprevádzala ho performancia, keď si ty sám vystúpil z modulu v obleku pripomínajúcom kozmonauta – či včelára (?). Čo presne tento akt predstavuje, dopovedáš príbeh o novej planéte alebo si nakoniec „stroskotal“ na tej našej a budeš sa snažiť aj pomocou včiel ju vylepšiť?
Oblek je skutočne takým mixom medzi oblekom včelára a kozmonauta. Azda nie je náhoda, že sú medzi nimi podobnosti. Performancia bola pokračovaním krátkeho videa, ktoré som natočil, ešte keď bol objekt situovaný pred Škôlkou. V ňom včelár – kozmonaut vystúpil z lode a skúmal miestnu krajinu, či je bezpečná pre jeho včely. Potom postupne otvorí letáče, vypustí ich do krajiny a on sám odchádza do kopcov. To, či kozmonaut docestoval do vysnívanej zrkadlovej krajiny, alebo do tej „našej“, je na interpretácii diváka. Čo však príbeh hovorí je, že existuje iná planéta, takmer identická ako tá naša, ale neznečistená neduhmi civilizácie. V tejto krajine sa darí aj včelám a preto sa včelár vydal na cestu. Počas performancie som takpovediac znova zinscenoval prílet včelára, tentokrát na kopci nad Dúbravicou.
JM: V dielach posledných rokov sa zaoberáš najmä témami ekologickými (devastácia planéty) a sociálnymi (napríklad emigrácia). Súvisí dúbravické dielo aj s nomádstvom? Často totiž hovoríme o kočovnom včelárstve, keď sú úle presúvané na miesta dostatku potravy. Je pre teba dôležité, že je objekt umiestnený v bukolickej krajine Podpoľania?
Mnoho mojich prác sa dotýka nomádstva, putovania, cestovania, hľadania nového, bezpečného, utopického miesta pre život. Určite aj Mirror Land a DBSP 01 narába s týmito úvahami. Nomádstvo väčšinou vychádzalo z potreby putovať z jedného miesta na druhé, aby ľudia ponechali krajine, ktorú používali, dostatok času na regeneráciu. Kočovné včelárstvo je skutočne v niečom podobné. Je pre mňa dôležité, že objekt je umiestnený v krajine – kde sa stáva symbolom a pôsobí trochu záhadne. To, že bude objekt osadený na takom krásnom mieste, s výhľadom na Nízke Tatry, v pitoresknej krajine, som ani nečakal.
JM: Plánujete spolu s Periférnymi centrami do objektu umiestniť včelstvá, bude teda vnútro uzavreté? Náhodní diváci sa určite pokúšajú nazrieť dnu…
V tomto momente sme sa rozhodli, že objekt ponecháme uzavretý a necháme ľudí, aby si predstavili, čo je skryté vo vnútri. Včely? Riadiaci panel? Sedí tam kozmonaut, čakajúci na odlet? V budúcnosti budem rád, ak by sa podarilo do objektu umiestniť včeliu rodinu.
JM: Skratka Mateja Rosmányho, nazývaná aj „rebrík“, bola populárnym cieľom krátkych výletov. Je možné, že k DBSP 01 budú tiež prúdiť skupinky turistov. Ako to korešponduje s ideou diela, počítal si s tým? Najsilnejší pohľad na objekt je pre mňa z väčšej diaľky, z protiľahlej lúky. Napadlo mi tiež, či včely nepotrebujú pokoj, nebyť často vyrušované…
Som sám zvedavý, či sa z objektu stane turistické miesto. Matejov „rebrík“ je podľa mňa skvelé dielo, ktoré pochopiteľne lákalo turistov. Vesmírna loď pôsobí trochu ako industriálny objekt, možno trochu menej vyzýva na interakciu. Budem rád, ak sa ľuďom bude páčiť a prídu si ju pozrieť. Ale ak ten záujem bude menší, budem rovnako rád, keďže z môjho pohľadu je objekt dopovedaním príbehu, ktorý sa stal/ nestal. Niečo, čo existuje v knihe je tak potvrdené existenciou objektu v krajine a na to funguje dobre aj na pohľad z diaľky.
Ak budú v objekte umiestnené včely, tie možno samé budú vytvárať akúsi bezpečnostnú zónu okolo objektu.
JM: Vytvoril si v rámci témy Mirror land aj ďalšie diela priamo pracujúce so včelami a Zrkadlovou zemou?
Diel, ktoré som vytvoril ako pokračovanie tohto projektu je neúrekom. Od obrovskej prilby včelára, do ktorej sa dá vstúpiť, cez mapu, ako sa dostať do Zrkadlovej zeme, spomínané video, až po knižku, ktorú vydalo vydavateľstvo Apart v spolupráci s Tranzit.sk.
O včelách som vytvoril aj viac edukatívne práce v spolupráci s Greenpeace na Slovensku. To sa opieralo o rozhovor so včelárom, pánom Moravčíkom zo Včelárskej paseky pri Senci. Život včiel, organizácia života v úli je fascinujúca, obdivuhodná, hoci z pohľadu každej jednej včely krutá. Každopádne život včiel, ich zdravie, je indikátorom stavu nášho životného prostredia a vzťahu ľudí k nemu.
JM: Momentálne pripravuješ projekt pre Benátske Bienále. Pre mňa sa tvoja tvorba hýbe medzi priamo kritickým prístupom (kritika nášho konzumu a devastácie planéty) a silne poetickým, ktorý vnímam aj v Mirror Land. Čo môžeme očakávať v Benátkach?
V Benátkach možno očakávať, podľa mňa, práve miešanie oboch postupov. Bude poctou stromom a ľuďom, aktivistom a aktivistkám, ktoré sa zasadili za ich ochranu. Veľa toho ešte nepoviem, keďže na projekte pracujeme a je ešte mnoho praktických súvislostí, ktoré môžu výsledok ovplyvniť. Je to však hlavne spolupráca mnohých ľudí – poetky, hudobníka, spevákov, remeselníkov a samozrejme kurátorky. Povedal by som, že to bude spoločné dielo, šité pre exteriér československého pavilónu.
https://floatingarboretum.sng.sk/
JM: Ďakujem ti za rozhovor Oto a šťastný let prajem!