Detský letný denný tábor č.2,témou bolo Podzemie

O workshope

V strede horúceho leta sa po roku do kultúrneho centra Škôlka vrátil denný tábor, ktorého sa zúčastnilo 25 detí z Dúbravice a blízkeho okolia. Po minulom pilotnom ročníku sa tvorivý lektorský tím rozrástol o výtvarníčky Simonu Gottierovú a Betku Malovcovú a hosťa zo zahraničia – vizuálneho umelca Andreia Margineana, ktorý sa už v minulosti zúčastnil rezidencie v Škôlke a vytvoril tu sériu mozaík. Spoločne sme vymysleli program, ktorého cieľom bolo zdieľanie priestoru pre kreativitu, hru, spoločné zážitky a spoznávanie sveta okolo nás cez priamu skúsenosť.

Aktivity celého týždňa sa užšie alebo voľnejšie pohybovali okolo témy podzemia, teda prostredia, ktoré zahŕňa tak živočíšnu, nerastnú, ako aj urbanizovanú ríšu. Hravé učenie sa odohrávalo medzi interiérom a exteriérom Škôlky, čo umožnilo deťom priamy kontakt s rôznymi materiálmi – od známej hliny, kameňa a piesku, cez menej bežnú sádru, alumíniovú fóliu či kartón. Vyskúšali si tvorbu v krajine /land art/ a tiež animáciu pomocou fotografickej techniky pixelizácie. Každodenné vypĺňanie denníka poslúžilo na zachytenie táborových aktivít, spomienok, postrehov a všetkého, čo sa deti počas tábora naučili. Vďaka veľkoformátovej tabuli si mohli deti podrobne ilustrovať prierez sopky, organizáciu života mravcov v mravenisku či anatómiu dážďovky.

Svet pod zemou je výdatným zdrojom inšpirácie pre výtvarný experiment. Spolu s profesorom neurológie Martinom Stránským si dovolím tvrdiť, že pri experimente proces učenia prebieha oveľa efektívnejšie, pretože poznatky sú zapamätávané v súvislostiach. Vo výtvarnom zážitku sa teda učíme niekoľkými zmyslami naraz – hmatom, zrakom, čuchom i sluchom, čím si vytvárame tzv. engram, hustú sieť všetkého poznaného. Jedným z takýchto komplexných spôsobov učenia sa je aj hra. V centre tzv. zážitkovej pedagogiky – aj tej táborovej – by mala byť predovšetkým pozitívna skúsenosť. Prijatie, priestor pre každého ako i radosť z hry a času stráveného spolu. Na tomto základe sa potom môže odohrávať učenie, tvorivá činnosť, používanie rozhodovacích nástrojov, rozvíjanie vzťahov. Je to práve pozitívna skúsenosť, ktorá dáva mladému človeku spätnú väzbu, motivujúcu k ďalšiemu poznávaniu. Alebo ešte lepšie, k budovaniu celoživotného postoja zdravej zvedavosti.

Od sveta malých živočíchov viedla naša cesta do podzemia, v ktorom človek realizuje rôzne objavy. Podzemie môže byť dobývané banskou činnosťou, ale takisto aj činnosťou speleológov. Nám sa v strede týždňa podaril výlet do ozajstnej, Harmaneckej jaskyne, ktorá sa vďaka svojej bohatej výzdobe radí medzi najvýznamnejšie na Slovensku. S podzemím krajiny súvisí takmer všetko, čo vidíme nad zemou: jej úrodnosť, rastlinné zloženie, jej pohostinnosť, schopnosť ľudí uživiť seba a svoje domestifikované zvieratá. V úrodnej pôde žije tiež drobný hmyz, bezstavovce a pôdne mikroorganizmy, ktoré rozkladajú živiny na menšie a menšie čiastočky. Ich prítomnosť pre ekosystém je nesmierne dôležitá. A sme znova vo sfére živého. Teda ani pôda nie je mŕtva, je plná života.

Sama som dieťa, ktoré vyrastalo na rozprávkach – o mravcovi Ferdovi a jeho kamarátoch z hmyzieho sveta, o narodení žabiatka, o krtkovi v montérkach a ďalších príbehoch, v ktorých sú zvieratá obdarené ľudskými vlastnosťami. Aký úžasný to je koncept, mám možnosť porovnať až s odstupom, keď sledujem trendy v detskej knihe už ako profesijnú deformáciu. Musím sa poďakovať tým, ktorí mi odmalička pomocou príbehov vysvetľovali, čo je to živý svet a v akých rôznych formách sa bytie prejavuje. Pretože som presvedčená, že vzťah k prírode kvôli nej samej, kvôli živlom, skalám a zvieratám je pre človeka zdrojom zakorenenia sa v konkrétnom čase a priestore, z ktorého môže čerpať do konca života. 

Autorka textu: Alžbeta Malovcová, lektorka a výtvarníčka

Zdroje:
Mária Rázusová-Martáková: Pod belasou oblohou 1955
Václav Cílek: Krajiny vnitřní a vnější, Dokořán, 2005
Martin Jan Stránský – Ako sa učí náš mozog. https://www.youtube.com/watch?v=gVFz6iTV6FQ

Galéria

Autor fotografií: Andrej Poliak


Podpora

Umeleckú rezidenciu z verejných zdrojov ako hlavný partner podporil Fond na podporu umenia, ako súčasť programu Laboratória súčasnej kultúry na vidieku.