o rezidencii
Andrea Laková počas jesene pracovala na svojej druhej autorskej rezidencii v Dúbravici. Pozvali sme ju na voľnú rezidenciu, so zámerom ukázať výsledky jej práce na výstave v priestoroch periférneho kultúrneho centra Škôlka.
Andreu poznáme primárne ako fotografku obľubujúcu experimentovať näjma s prírodnými materiálmi, motívmi, témami a prostrediami, tiež vytvárajúcu, zátišia, objekty či priestorové inštalácie. Preto sa nám zdalo vhodné ju osloviť s ďalším nápadom, okrem výstavy v interiéroch Škôlky, voľne autorsky intervenovať na verejnosťou hojne navštevovanej vyhliadkovej útulni Unimo, či v priľahlom exteriéri. Vyhliadku ostatné obdobie postupne renovujeme a re-dizajnujeme, jej stav sme po značnom opotrebovaní zlepšili a myšlienka drobnej umeleckej intervencie či výstavy sa nám zdala vhodná. Andreu táto možnosť zaujala, a teda sa popri experimentovaniu s kyanotypiami zamerala aj na vymýšlanie vhodného autorského zásahu v tomto netypickom priestore. Čo, samozrejme, bolo spojené s jej prechádzkami hore k objektu, s jeho spoznávaním, precítením genia loci.
Výstava v Škôlke je sériou originálnych kyanotypií, sú to denníkové záznamy chvíľ ozvláštňujúcich každodennosť, inštalácia na Unime je improvizovaným/pomyselným pozlátením výhľadu do krajiny.
Každodenné originály
Andrea o svojom pracovnom pobyte píše: “Na tohtoročnej rezidencii som sa rozhodla experimentovať so starou fotografickou technikou kyanotypiou, ktorá je typická svojou modrou farbou, je založená na fototocitlivosti železitých komplexov. Tejto technike sa v ostatnom období venujem najintezívnejšie. Obrazy tvorené kyanotypiou som tiež ukázala na nedávnej výstave v Art Café v Banskej Štiavnici pod názvom Miznúca krajina. V Dúbravici počas rezidenčného pobytu vznikla séria obrazových záznamov denníkového charakteru. Fotografie zachytávajů každodenné momenty počas pobytu, nabúravajúce stereotypy. Fotografie vytvorené kyanotypiou sú neopakovateľnými originálmi. Sú jedinečné ako každodenné momenty prítomnosti. Okrem vizuálneho denníka v škôlke som pracovala aj s rozhľadňou UNIMO, ktorá je dominantou miestnej krajinnej galérie. Citlivým spôsobom sa snažím nacítiť tento unikátny priestor a vizuálnym gestom reagovať. Aj vo svojej magisterkej práci Plnosť prázdnoty som pracovala so zhoreným materiálom z reálnych vyhorených miest, ktorému som dávala nový život. Čierne dosky na UNIME pre mňa symbolizujú zánik, ale aj znovuzrodenie. Táto téma je úzko prepojená s mojim dlhodobým výskumom, v ktorom sledujem a v magisterskej práci reflektujem súčasný fenomém solastalgie (Solastalgie je neologizmus, ktorý popisuje formu citovej alebo existenciálnej tiesne spôsobenej zmenami životného prostredia, ktoré poznáme a je nám blízke). Hľadanie domova, ktorý je všade a zároveň nikde. Vyhliadkové okno má pre mňa až čarovný charakter, akoby človek cez toto krajinné okno mohol pomyselne vyletieť kdesi ďaleko do vzdialených krajín ale zostať v bezpečí. Zároveň pohľad z tohto okna vo mne evokuje pokoj a prepojenie s krajinou”.
Výstava v Škôlke potrvá do leta 2024.
Autor textu: Andrej Poliak
Galéria
Autor fotografii: Andrej Poliak
O autorke
Andrea Laková je čerstvá absolventka výtvarnej fakulty Akadémie umení v Banskej Bystrici, absolvovala v roku 2023 na katedre Intermédií a digitálnych médii, pracovala najmä v ateliérii Miloty Havránkovej, magisetrské štúdium absolvovala u Jiřího Davida.
V minulosti u nás už absolvovala študentský workshop, na ktorý neskôr nadviazala na svojej prvej rezidencii a následne výstavou Vôňa dočasnej záhrady.
Podpora
Umeleckú rezidenciu z verejných zdrojov ako hlavný partner podporil Fond na podporu umenia, ako súčasť programu Laboratória súčasnej kultúry na vidieku.